Básničkovo

Spev vtáčikov,
keď si roztúžene hľadajú partnerov,
tešiacich sa na potomkov,
o ktorých sa príkladne starajú.

Áno, sú príklady pre ľudí,
aj keď sa riadia iba inštinktom.
Nežobrú, že chcú mať viac ako dáva klas,
nemučí ich závisť.

Zamyslime sa na malú chvíľu,
zabudnime, čo bolo a netrápme sa čo bude.
Práve teraz využime šancu,
prežívať život v tomto okamihu…

Tešme sa z toho čo máme,
ale hlavne,
že môžeme tu byť a žiť.
Poďakujme

A teraz človek bodka, bodka vedľa bodky, celá rieka  bodiek sa valí,
pozeráš, kde je hlava, telo,chvost, nič, len bodky sa ponáhľajú
prejsť široký most, pripravujú sa pre nový život, pre večnosť.

Bodka svoju úlohu splnila, medzeru medzi ostatnými bodkami
vyplnila a na most nestihla vykročiť, nenašla sa pomocná ruka,
nebola tu ďalšia bodka, ktorá by jej pomohla vyskočiť.

Most, všetky bodky o ňom snívajú, dosiahnuť ho, prejsť na
druhú stranu si želajú. Mňa sa márne pýtate, že čo je na druhej
strane, to tajomstvo ukryté navždy len medzi bodkami ostane.

Hneď ráno si nasadíme prvú, tá je veľmi dôležitá,
s ňou deti budíme ak ich máme,
ak nie, tak čo sa stane?

Miláčik, ach, nejako som zle spala,
môžeš postaviť na kávu?
Ja musím do kúpelne urobiť rannú prípravu.

Ak máme prácu, maska druhá,
tá sa podľa postavenia nosí,
tí, čo chrbát pri pásoch ohýbajú,
aj tí, čo sú takí horenosy..,

Poviete, že masky nosia iba herci, speváci a
komedianti a na koho som zabudla?
No len sa pozrite do parlamentných lavíc
tam je masiek dosť a dosť, občas ich
musia rýchlo vymeniť, aj naši politici chcú
si dobre pohodlne pod maskou žiť.

Bez masky by nám bolo ťažko,
to by nás celé telo bolelo.
a čo keby sa tak stalo, že úprimné slovo
by sa nám povedať zachcelo?

Deň prešiel, naša tvár je unavená,
rýchlo ešte kontrola, ktorá maska
bude vhodná pre nášho doktora?

Sen neprichádza,defilujú samé masky,
vnútorný zrak vyberá,
táto bude prvá zajtra…
len nech dobre vyzerá,
len nech schová vrásky.

pať písmen, nič viac, nič menej,
no obsiahnutý v tých písmenách
je celý svet, obzor, vesmír aj s hviezdami,
keď milujeme aj slnko svieti nad nami.

Akú chuť ma láska?
Skúsme porátať – je sladká, šťavnatá ako malina,
je trpká, horká ako palina,
je šťastná len sa smeje, či je smutná
bez nádeje?

Horúca je ako káva,
hynieme, keď sa nám jej nedostáva.
Aj okovy nám láska dáva,
aj keď sa nám to nepozdáva.

Aj silná, aj bolestivá, aj čistá, jasná,
platonická, démonická,
aj taká vie byť láska

Každý ju pozná, vie kedy ide okolo
človeka,
taká je láska odveká.

Keď odchádza – vystieraš ruky, kričíš,
plačeš – ostaň láska, neodchádzaj,
srdce bolí – a človek zasa trpí, horí,
a potom tvorí a tvorí!